Kristína Chmelíková: Kultúra nie je nadstavba mesta, ale jeho súčasťou a nevyhnutnosťou (Rozhovor)

Rozhovor o Kultúrnom Centre Záhrada v Banskej Bystrici

Kultúrne Centrum Záhrada nájdete v Beniczkého pasáži v Banskej Bystrici. Je útočiskom súčasného a komunitného umenia v podobe divadelných a tanečných predstavení, koncertov, festivalov a výstav, ale aj pre vlastnú umeleckú produkciu. Rozhovor nám poskytla Kristína Chmelíková, ktorá sa stará o tanečnú a hudobnú dramaturgiu a pôsobí aj ako PR manažérka Záhrady. Hovorí o strachu zo súčasného umenia v Banskej Bystrici, o zložitých začiatkoch, neexistencii individuálneho donorstva, ale aj o tom, akom im raz umelci pomohli dokončiť podlahu tesne pred svojím vystúpením.

Skúste najskôr trochu predstaviť Záhradu.

KC Záhrada je priestor, ktorý v sebe zahŕňa množstvo aktivít. Je to priestor pre súčasné umenie, čo bolo a stále je jeho prioritným poslaním, no je to takisto platforma pre ľudsko-právne a občianske aktivity, pre neformálne vzdelávanie. Ďalej je to komunitný priestor, verejná „obývačka“, kaviareň, či verejný park, kde miestne komunity trávia svoj mestský život. Pre každého je Záhrada niečo iné a zároveň sa snažíme, aby všetci návštevníci túto rozmanitosť rešpektovali.

Zdroj: Facebook/ZahradaCNK

Kto je vaše publikum? Na koho cielite?

Dramaturgia centra sa zameriava na súčasné umelecké formy, ktoré sa snažia vo svojej tvorbe uplatňovať inovatívne a menej tradičné prístupy, ktoré diváci nemajú možnosť bežne stretnúť. To platí pre všetky umelecké žánre – divadlo, tanec, hudba, vizuálne umenie, performance, ktoré v KC Záhrada tvoria gro. Nezameriavame sa na určitú cieľovú skupinu alebo špecifické publikum, no práve naopak,  snažíme sa súčasné umenie priblížiť čo najširšiemu spektru divákov a odbúrať prvotný strach zo súčasného umenia, ktorý nám je v tomto regióne taký blízky, no mnohokrát je len vykonštruovaným predsudkom 🙂

Zdroj: Facebook/ZahradaCNK

Poďme k začiatkom.  Ako to celé vzniklo?

Kultúrne centrum Záhrada vzniklo z iniciatívy niekoľkých mladých ľudí, dobrovoľníkov a kultúrnych manažérov, ktorí cítili potrebu vytvoriť v Banskej Bystrici priestor pre prezentáciu súčasného umenia a konfrontáciu s novými trendmi v tejto oblasti. Na samom začiatku bol predchodca Záhrady  a to Divadlo Ivana Palúcha, v ktorom sme sa všetci stretli a spoznali vďaka Vierke Dubačovej a jej vízii o slobodnom tvorivom priestore v tomto meste. Tento priestor sme však museli opustiť a hľadať nový, kde by sme túto víziu spoločne realizovali. A tak sme našli Záhradu v záhrade Beniczkého pasáže, hneď na druhej strane námestia. Z neformálneho združenia nadšencov, dobrovoľníkov a kultúrnych manažérov sa stala nezisková organizácia, ktorá sa postupne profesionalizovala.

Zdroj: Facebook/ZahradaCNK

Aké boli úplné začiatky?

Prvé roky boli veľmi namáhavé psychicky aj fyzicky, keďže sme takmer všetko robili svojpomocne, tak ako sme vedeli. Zháňali sme sponzorov, oslovovali umelcov, realizovali rekonštrukciu, ktorá sa vlastne ťahá až dodnes, revitalizovali verejný park, vybavovali papiere na všetko možné, písali granty. A to všetko bez finančnej odmeny, takže ďakujeme našim rodinám a priateľom, ktorí nás vždy nachovali a požičali peniaze na „život“. Za 7 rokov existencie sa nám podarilo zrekonštruovať budovu do súčasného stavu, sformalizovať a prevádzkovať kaviareň a splatiť väčšiu časť dlhov 🙂

V súčasnosti má KC Záhrada stabilný tvorivý tím, ktorý sa obsahovo aj strategicky pokúša napĺňa víziu a poslanie, ktoré sme si spoločné stanovili.

Orientujete sa skôr na nekomerčné podujatia. Funguje Záhrada ako udržateľný biznis či skôr závisíte na grantoch?

Spojenie kultúrne centrum resp. umenie a biznis nám skôr trhá kútiky 🙂 Sme radi, že nám prevádzka kaviarne v súčasnosti dokáže vyrobiť nejaké financie, za ktoré následne platíme nájom, alebo investujeme do efektívnejšieho chodu a „nekonečnej“ rekonštrukcie budovy a verejného parku. Programová štruktúra sa skladá najmä z podujatí, na ktoré sami pozývame, a ktoré odrážajú samotnú víziu a poslanie centra.

Grantové prostriedky idú predovšetkým na program – honoráre umelcom, ubytovanie, cestovné, len čiastočne na personál a prevádzku. Podujatia v rámci neho sú financované z verejných zdrojov prostredníctvom Fondu na podporu umenia, vďaka čomu môžeme divákom prinášať rôznorodé slovenské a zahraničné produkcie. Takisto môžeme vďaka tomuto dotačnému systému ponúkať mladým slovenským tvorcom priestor pre ich tvorbu a prezentáciu a vytvárať čoraz lepšie podmienky.

Vďaka nemu robíte toľko rôznorodých eventov?

Keďže Banská Bystrica trpí deficitom kultúrnych priestorov pre multifunkčné využitie, Záhrada sa stala vyhľadávaným priestorom a tak samozrejme ponúkame príležitosť pre mnohé iné iniciatívy, ktoré chceme podporiť. Grantová podpora je pre nás však veľmi dôležitá, keďže na Slovensku nefunguje akési kultúrne mecenášstvo alebo individuálne donorstvo, ako je tomu napríklad v zahraničí. Tiež netreba mať veľké oči, za málo peňazí robíme veľa muziky – je to vyše 200 podujatí ročne.

Granty nám umožňujú ponúknuť divákom kvalitné produkcie s nízkym vstupným, čo je veľmi rozhodujúci moment.  Kultúra a umenie tak môžu byť bežnou súčasťou života ľudí  v tomto meste, a to sa vlastne snažíme. Tvorivosť a umenie boli odjakživa niečím, čo nás inšpirovalo, motivovalo a oslobodzovalo, a preto sa budeme snažiť, aby sme to udržali a môžeme byť radi, že slovenský systém podpory kultúry to vníma rovnako, aj keď tu boli a sú rôzne tendencie, najmä v Banskej Bystrici, slobodu tvorby a význam umenia popierať. Kultúra nie je žiadna nadstavba života, ale jeho súčasťou a nevyhnutnosťou.

Zdroj: Facebook/ZahradaCNK

Čo bola zatiaľ pre vás taká najpamätnejšia akcia, ktorú ste v Záhrade organizovali?

Najpamätnejší moment v Záhrade neexistuje. Stále sa udeje niečo, čo nás znovu presvedčí o tom, prečo to robíme. Jeden taký, ktorý máme živo v pamäti tu však je 🙂 V roku 2011, tesne po presťahovaní sa do priestorov v Beniczkého pasáži sme realizovali turné belgickej tanečnej company Dame de Pic v spolupráci so slovenským tanečníkom a choreografom Jarom Viňarským. V tom čase sme v priestore nemali ani kúrenie, toalety a v podstate vyzeral ako stavba, ktorá sa večer premieňala na divadelnú sálu. V deň ich príchodu sme ešte len dokončievali podlahu v sále, a tak sa po prvotnom zdesení, kde to vlastne prišli hrať, pustili do práce všetci tanečníci aj choreografka Karine Ponties. Ten moment si všetci pamätáme, pretože vtedy sme si uvedomili, že naozajstní umelci sú väčšinou najskromnejší ľudia s veľkou pokorou 🙂

 

Diskusia